Americká vládna agentúra Národná správa oceánu a atmosféry (NOAA), vydala správu o stave ľadu v Arktíde, ktorá bola prezentovaná na konferencii American Geophysical Union v New Orleans. Kvôli globálnemu otepľovaniu sa ľad v Arktíde topí rýchlejšie ako kedykoľvek predtým za obdobie 1500 rokov. „Arktída prechádza bezprecedentnými zmenami v histórii ľudstva,“ – povedal Jeremy Mathis, vedúci výskumného programu pre Arktídu NOAA, jeden z autorov 93-stranovej správy. „Teraz musíme posilniť monitorovanie prebiehajúcich procesov, aby sme lepšie pochopili, ako tieto zmeny ovplyvnia každého z nás, nielen tých, ktorí žijú na severe. Arktída je tradične chladničkou našej planéty, ale dvere tejto chladničky zostali otvorené,“ – povedal Mathis a dodal, že „Dnešná arktická oblasť je úplne odlišná od tej, ktorá sa tam nachádzala pred desiatimi rokmi.“
Ako sa uvádza v správe, v roku 2017 bola celková plocha arktického ľadu o 25% nižšia ako priemer v rokoch 1981-2010. Hrúbka ľadu klesá a približne 79% ľadu sa vytvorilo v minulom roku, kým v roku 1985 „vek“ 45% ľadu prekročil dva roky. Priemerná teplota v Arktíde bola v období od októbra 2016 do septembra 2017 vyššia ako zvyčajne o 1,6 stupňa Celzia. Teplota vody v Severnom ľadovom oceáne sa tiež zvýšila. V Čukotskom mori, ktoré sa nachádza medzi ruskou Čukotkou a americkou Aljaškou, teplota vzrástla o 4 stupne v porovnaní s priemerom v rokoch 1982-2010. Okrem toho bolo zaznamenané zvýšenie teploty 
permafrostu v kontinentálnych oblastiach okolo Arktídy. Podľa jedného z autorov správy, výskumného pracovníka univerzity na Aljaške Vladimíra Romanovského, „otepľovanie tejto pôdy výrazne ovplyvňuje životy ľudí, domy a cesty sú zničené, značná škoda je spôsobená aj na iných objektoch infraštruktúry.“ Pri rozmrazení pôdy v permafrosty sa uvoľňujú skleníkové plyny, ako napríklad oxid uhličitý a metán, ktoré ďalej prispievajú k rastu teploty na planéte a následne k ďalšiemu roztaveniu ľadu a permafrostu v polárnych oblastiach. Výskumníci varujú, že otepľovanie vody a vzduchu v Arktíde môže zmeniť pohyb atmosférických prúdov, čo následne povedie k anomáliám počasia na rôznych kontinentoch. Tavenie arktického ľadu bude nevyhnutne ovplyvňovať faunu a flóru v regióne. Niekoľko krajín môže okamžite súťažiť o prístup k zásobám ropy a zemného plynu v Arktíde. „Zmeny, ktoré prebiehajú v Arktíde, ovplyvnia celú planétu,“ – povedal Timothy Gallaudet, vedúci NOAA.
Arktída
Arktída je oblasť okolo severného pólu Zeme, ktorá zahŕňa Severný ľadový oceán (obklopuje severný pól) a časti Kanady, Grónska (súčasť Dánska), Ruska, USA (Aljaška), Islandu, Nórska, Švédska a Fínska. Arktická klíma je charakteristická studenými zimami a chladnými letami. Zrážky sa väčšinou prejavujú vo forme snehu. Ročné zrážky sú menej ako 50 cm. Priemerné zimné teploty sú okolo −40 °C, pričom najnižšia nameraná teplota bola −68 °C. Pobrežná arktická klíma je ovplyvňovaná oceánom, čo je dôvodom vyšších teplôt a častejšieho sneženia ako vo vnútorných oblastiach. Arktída je postihnutá globálnym otepľovaním, 
čo je dôvodom úbytku ľadu. Flóra Arktídy sa skladá z rastlín ako trpasličie kry, trávy, byliny, lišajníky a machy, ktoré rastú relatívne pri zemi, čím vytvárajú tundru. Smerom na sever sa znižuje množstvo tepla, ktoré môžu rastliny získať. Nízke letné teploty majú veľký vplyv na rozmery, reprodukciu a rôznorodosť rastlinstva. Stromy tu nemôžu rásť, ale v teplejších oblastiach dosahujú kry výšku až 2 metre. V chladnejších oblastiach Arktídy je väčšina zeme bez porastu, pričom dominujú machy a lišajníky spolu s niektorými zakrpatenými trávami. K bylinožravcom v arktickej tundre patrí zajac polárny, lumík, pižmoň severský a sob. Medzi dravce patria líška polárna a vlk polárny. Medveď biely patrí tiež medzi predátorov, ale väčšinou loví vodne živočíchy z ľadu. Žije tu tiež množstvo vtákov a vodných druhov endemických na chladnejšie oblasti. Medzi ďalšie suchozemské zvieratá patrí rosomák, hranostaj a arktická veverica zemná. Medzi morské cicavce patrí tuleň, mrož, niekoľko druhov veľrybých kosticovcov, narval, kosatka dravá a bieluha morská. V Arktíde sa nachádzajú rozsiahle prírodné zdroje (ropa, plyn, minerály a ryby), ktoré vďaka moderným technológiám a ekonomickému otvoreniu Ruska ponúkajú nové možnosti využitia. Záujem turistického priemyslu je v posledných rokoch tiež na vzostupe.
Arktída je jedna z posledných rozsiahlych neprebádaných oblastí na Zemi. Jej význam v konzervovaní biologickej diverzity a genotypov je pozoruhodný. Zvyšovanie počtu ľudí v tejto oblasti má často smrteľné následky na pôvodných druhoch. Nachádza sa tu 1/5 všetkých zásob pitnej vody na Zemi.